Letná olympiáda v Londýne je na konci. Bilancia Slovenskej republiky je slabšia ako na minulej letnej olympiáde, jedna strieborná a tri bronzové medaily. Zlato tentoraz chýba a to sme mali vo vodnom slalome naďalej rovnaké tromfy ako niekoľko rokov dozadu. Ale všetci športovci sú len ľudia. Sme frflajúcim národom, keď je úspech, všetko je super, ale keď niektorý športovec prepadne, tak sa hneď poukazuje na slabé zázemie a koľko peňazí chýba v športe. Príkladom je aj tento rok 2012. Od minuloročných majstrovstiev sveta v hokeji na Slovensku, po veľkom sklamaní, sa rok ozývali hlasy, kto nahradí našu hviezdnu generáciu hráčov na čele s Demitrom, Šatanom a ďalšími. Prišli majstrovstvá sveta vo Švédsku a vo Fínsku, zisk striebornej medaily a problémy v našom hokeji sa zrazu opäť začali zľahčovať, aj samotní hráči začali tvrdiť, že sa neboja o budúcnosť nášho hokeja, veď na majstrovstvách sveta bolo v našom tíme dosť mladých hokejistov. Takže zväzoví funkcionári si zrejme opäť budú môcť založiť ruky a užívať si úspech. Až o pár rokov, možno keď budú ďalšie majstrovstvá sveta u nás a opäť pohoríme, si budeme môcť povedať, ako sme využili tohtoročný úspech.
Podobne je to aj na olympiáde, tentoraz nám príliš nevyšla čo do počtu medailí a bohužiaľ sme ostali bez zlata. Neúspech cítiť nielen vo verejnosti, ale aj v televízii (viď slávny výstup redaktora športových novín Markízy), či u športových funkcionárov (predseda SOV). Stará známa pesnička, stagnujeme, štát neprispieva dostatočne na šport, peniaze sa rozdeľujú do jednotlivých zväzov bez akýchkoľvek pravidiel, chýbajú športoviská a podobne. Nepochybne pravdivé veci, s ktorými ale bohužiaľ samotní športovci neurobia nič. Treba ale povedať, že naša výprava bola výrazne nižšia ako napríklad v Pekingu a už len dostať sa na olympiádu je náročné. Nepochybne každá finálová účasť nášho športovca je skvelou vizitkou, len problém je, že stále nás ťahajú tie isté mená a nástupcovia takmer žiadni. Takže predsa majú pravdu kritici, ktorí tvrdia, že v športe je slušne povedané stagnácia a bordel. Problémom ako vždy sú peniaze, ale kardinálnym problémom u nás je práca s mládežou, ktorá je slabšia ako v mnohých afrických krajinách.
Takže je dosť možné, že ak z Londýna sme odchádzali bez zlata, z Ria o štyri roky budeme odchádzať aj bez striebra a bojím sa vysloviť, že aj bez medaily.
Komentáre